Obyčajné differenciálne rovnice/Iteračná Picardova-Lindelöfova metóda

From testwiki
Jump to navigation Jump to search

2.1 Picard-Lindelöf iterácie

Existencia Uvod2 (1.6) sa skúma pomocou skr takzvanej Volterrovej integrálnej rovnice. Tú získame integrovaním skm Uvod4 (1.6) vzhľadom na t, y(t)=y(t0)+t0tf(s,y(s))ds. (2.1)

Pre spojitú funkciu f je pravá strana skr Volterrovej integrálnej rovnice spojito diferencovateľná, takže Uvod2 y(t) je tiež spojito diferencovateľná, ako bolo uvedené vyššie (ak existuje). V nasledujúcomskn budemeskn najprv len preskrn, že Uvod2 y(t) je spojitá funkcia a že táto je v priestore C[a,b] ( priestor všetkých spojitých funkcií z intervalu [a,b] do ). Vďaka spojitej diferencovateľnosti skr pravej strany (2.1) tiež platí, že yC1[a,b] (y je spojito diferencovateľná).

Da rovnica (2.1) je prípadne nelineárna v y (to závisí od skr funkcie f), hľadá sa Uvod2 y iteračne pomocou nasledujúcejskr iterácie: yn+1(t)=y(t0)+t0tf(s,yn(s))ds, n=0,1,2,, y0(t)=y(t0)=y0 (beispielsweise).(2.2)

Tento iteračný postup sa nazýva aj Picard-Linsklöfova iterácia. Umením analyzovať konvergenciu tohto postupu prepíšeme (2. 2) um, yn+1(t)=G(yn(t)),G(z(t)):=y(t0)+t0tf(s,z(s))ds, y0(t)=y0, (2.3)

kde G je mapovanie medzi spojitými funkciami na [a,b]m, G:C[a,b]C[a,b]. Existencia Uvod2 (2.1) je ekvivalentná skr existencii pevného bodu skr mapovania G, z=G(z). Existenciu pevného bodu, ako aj konvergenciu pre (2.3) a (2.2) dokážeme pomocou sk Banachovej vety o pevnom bode.

2.1.1 Banachova veta o pevnom bode

Aby sme mohli formulovať Súbor pevných bodov Banachovu vetu o pevnom bode, najprv si osviežime niektoré základy z Grundlagen funkcionálnej analýzy.


'Definícia 2.1 (Banachov priestor)

'Banachov priestor (X,) je lineárny normalizovaný vektorový priestor (s vektorovou normou skr ), skr je úplný[1].


''Definícia 2.2 (vektorový priestor)

Norma vektora je spojité mapovanie ::V, (Vn je vektorový priestor) s vlastnosťami skn

  1. x>0 xV{0} (Positivheit)
  2. λx=|λ|xλ, xV (Homogenität)
  3. x+yx+y x,yV (Dreiecksungleichung oskr Subaditivität).

Trojuholníkovú nerovnosť možno ľahko zovšeobecniť (pomocou matematickej indukcie vzhľadom na skr číslo skr Summanskn) na konečný súčet, i=1nxii=1nxi.

Jednoduchým príkladom Banachovho priestoru je vektorový priestor skr n vybavený vektorovými normami skr nasledujúcimiskn.

  • Euklidov štandard x2:=(i=1nxi2)1/2
  • Štandardná suma x1:=i=1n|xi|
  • Maximálny štandard x:=maxi=1,,n|xi|

Folgensks lema poskytuje analógiu k zovšeobecnenej trojuholníkovej nerovnosti skr norma.



'Lema 2.1

Nech yC[a,b] a n je ľubovoľná norma na n. Potom platí aby(t)dtnaby(t)ndt.(2.4)

Nech {ti}i=0N, t0=a,tN=b je rozklad Demontáž intervalu [a,b]. Potom konečný súčet i=1Ny(ti)(titi1) konverguje voči aby(t)dt pre N. Keďže norma je spojité zobrazenie, dostaneme aby(t)dti=1Ny(ti)(titi1)nε2

pre dostatočne veľké N a nakoniec

aby(t)dtnε2+i=1Ny(ti)(titi1)n. (2.5)

podobne, z endliche Summe konvergencie Integral konečného súčtu voči integrálu dostaneme |aby(t)ndti=1Ny(ti)n(titi1)|ε2,

a nasledujúce |i=1Ny(ti)n(titi1)|ε2+|aby(t)ndt|. (2.6)

Teraz z (2.5) pomocou skr zovšeobecnenej trojuholníkovej nerovnosti a (2.6) vyplýva, že aby(t)dtnε+|aby(t)ndt|,

a nakoniec s ε0 výrok sks Lemmy. ◻


Ďalším príkladom Banachovho priestoru je skr priestor C[a,b] skr spojitých funkcií y:[a,b]n. Normu na C[a,b] skdefinujeme ako maximálnu normu: y(t):=maxt[a,b]y(t)n, kde n je ľubovoľná vektorová norma v n, pozri vyššie.

Teraz uvažujeme mapovanie F:XX, X Banachov priestor, a sledujemesk rovnicu pevného bodu: Finsk a xX s x=F(x).

Lösung tejto rovnice možno nájsť pomocou nasledujúceho iteračného prístupuskmskn. Sei x0 gegeben, xk+1=F(xk) für k=0,1,.

Konvergencia tejto iterácie a následne riešiteľnosť skr rovnice pevného bodu je zaručená nasledujúcouskr vetou.



Nastavenie 2.1 (Banachova veta o pevnom bode)

'Nech (X,) je Banachov priestor a KX uzavretá množina v X. Sei ferner F:XK eine Abbildung mit

  1. F(K)K, d.h. K sa mapuje do sebasknd,
  2. F je kontrakcia, t. j. existuje konštanta q(0,1) s

F(x)F(y)qxy x,y,K.

Potom F má presne jeden pevný bod v K, iteračná postupnosť (2. 7) konverguje voči Uvod2 x z x=F(x) a platia nasledujúcesk odhady: xF(xk)q1qxkF(xk) ( aposteriórny odhad)xF(xk)qk+11qx0x1 ((apriórny odhad).




Dôkaz.

Dôkaz skBanachovej vety o pevnom bode možno nájsť napríklad v M. Ružička: Nelineárne Functional Analysis, Theorem 1.5, finskn. ◻


Teraz sa ukáže konvergencia skr Piccard-Linsklöfovej iterácie (2.2) pomocou sks Banachovej vety o pevnom bode, čím sa dokáže existencia jedinej Uvod2 skr Volterrovej integrálnej rovnice (2.1). V nasledujúcomskn je zrejmé, že podmienky sks Banachovej vety o pevnom bode sú splnené len v určitom okolí počiatočnej hodnoty (t0,y0), a teda je dokázaná "len" lokálna existencia a jednoznačnosť skr Uvod2. Pre 0<δ<, 0<β sk definujeme Sδ,β={(t,y); t0tt0+δ,y0βyy+β},

Pozri obrázok 2.1. Teraz sformulujeme existenčnú vetu skn pre Uvod4 (1.6).



''Satz 2.2 ("Lokálna existencia a jednoznačnosť Uvod2 Uvod2 skr Uvod4")

Predpoklad fC(Sδ,β) a platí aj nasledujúce

  1. f je rovnomerne Lipschitzovo spojité v Sδ,β vzhľadom na y, t. j. es existuje konštanta 0<L<, takže (t,y1),(t,y2)Sδ,β gilt |f(t,y1)f(t,y2)|L|y1y2|,
  2. für β< je δMβ, kde M:=max(t,y)Sδ,β|f(t,y)|.

Potom existuje jedinečná skutige Uvod2 yC1[t0,t0+δ] skr Uvod4 y=f(t,y) a iterácia (2. 2) konverguje k [t0,t0+δ] rovnomerne voči y za predpokladu |y0(t)y0|β, y0=y(t0).



Dôkaz.

Označíme Jδ:=[t0,t0+δ] a považujeme w:Jδ+ za spojité. V priestore skr spojité funkcie na Jδ skdefinujeme normu ako váženú normu z:=wz=maxtJδ|w(t)z(t)|.

Priestor všetkých spojitých funkcií na Jδ, vybavený vyššie uvedenou váženou maximálnou normou, je Banachov priestor (C(Jδ),).

Ďalej skpre β< definujeme uzavretú sféru Bt0,β:={zC(Jδ) mit |z(t)y0|β tJδ}

(Pre β= sk definujeme Bt0,β=C(Jδ)).

Najprv dokážeme, že mapovanie G skv (2.3) mapuje sféru Bt0,β na seba samu, t. j. G(Bt0,β)Bt0,β. Zvolíme si zBt0,β a skúmame, či G(z(t)Bt0,β pre všetky tJδ. Pomocou (2.3) a (2.4) dostaneme |G(z(t))y0|t0t|f(s,y(s))|dsδM.

Ak δMβ platí β<, potom G(z(t))Bt0,β. Ak β=, je splnená aj podmienka δMβ. Celkovo pre všetky 0<β vyplýva, že G(Bt0,β)Bt0,β.math>).

Ďalej ukážeme, že G je kontrahovanésk mapovanie vzhľadom na skr maximálnou normou . Pomocou (2.3) a skr Lipschitzovej spojitosti f(t,y) vzhľadom na y dostaneme G(y)G(v)=t0tf(s,y(s))f(s,v(s))dsLt0t|y(s)v(s)|ds.

Teraz wenskn použijeme definíciu normy skr a dostaneme z vyššie uvedeného G(y)G(v)LmaxtJδ(w(t)t0t|y(s)v(s)|ds)=LmaxtJδ(w(t)t0t|y(s)v(s)|w(s)yv1w(s)ds)yvφ(w),

kde φ(w):=LmaxtJδ(w(t)t0t1w(s)ds).

Pri vhodnej voľbe váhovej funkcie skr w, φ(w)<1 a tým sa mapovanie G stáva kontrakčným. Najjednoduchšia voľba w(t)=1 vedie k φ(w)=LmaxtJδ(tt0)=Lδ. V tomto prípade je mapovanie G kontrakčné pre δ<1L. To by všaksk ukladalo ďalšiu podmienku na δ (okrem ii)). Výhodnejšia voľba skr váhovej funkcie je w(t)=eL(tt0). V tomto prípade platí φ(w)=LmaxtJδeL(tt0)t0teL(st0)ds=maxtJδeL(tt0)[eL(tt0)1]=maxtJδ(1eL(tt0))1eδL,

nd a nakoniec φ(w(t))<1 pre všetky tJδ. To znamená, že mapovanie G je kontrakčné. Aus skm Banachovej vety o pevnom bode vyplýva existencia a jednoznačnosť skr Uvod2 skr rovnice pevného bodu z=G(z), resp. skr Volterra'schen Integralgleichung (2.1), ako aj konvergenciu skr iterácie (2.2). ◻


Poznámky

  1. Uvedený dôkaz možno podobne aplikovať na interval Jδ:=[t0δ,t0] takto pomocou sks Banachovej vety o pevnom bode dostaneme celkovú lokálnu existenciu a jednoznačnosť na [t0δ, t0+δ] s M:=max(t,y)Sδ,β|f(t,y)|, δMβ.
  2. Ak β= (t. j. f je globálne Lipschitzovo spojité), podmienku [a,b]× (potrebnú pre vlastnosť "mapovanie do seba") môžeme vynechať. Potom získate globálnu existenciu a jednoznačnosť skr skr Uvod2 skr Uvod4 (1.6) na (t0,y0)[a,b]×.
  1. Ak f je iba spojitý, platí Schauskr veta o pevnom bode [2] existenciu Uvod2, ale nie jednoznačnosť a žiadne tvrdenie o konvergencii skr iterácie (2.2). Tento výsledok existencie je známy ako skr Peanova veta.
  2. Dôkaz vety 2.2 možno aplikovať na systémy (1. 7), m>1, nahradením súčtov || normou m v m.
  1. Teoreticky možno použiť Piccard-Linsklöf iteráciu (2.2) na výpočet aproximácie skr Uvod2, vskm, ktorá sa po niekoľkých iteráciách zruší, pozri príklady 1.2, 1.3 (kapitola 1). Integrály na pravej strane skr možno nahradiť numericky pomocou kvadratúrnych vzorcov; tento prístup sa nazýva "konečná Piccardova iterácia". V opačnom prípade sa tieto integrály musia vypočítať presne, čo je možné, ale menej praktické. Cieľom prednášky je zostrojiť také numerické metódy, ktoré sa dajú použiť v dostatočnom počte bodov ti medzi t0 a t0+T, i=1,,N poskytujú aproximácie ηiy(ti) bez väčšej námahy.


''Príklad 2.1

Uvažujme lineárny systém obyčajných sk5 y=A(t)y(t)+b(t),

kde A:[a,b]m×m je daná spojitá maticová funkcia a b:[a,b]m je daná vektorová funkcia.

Teraz overíme Lipschitzovu spojitosť skr pravej strany vzhľadom na skr m normu. f(t,y1)f(t,y2)m=A(t)(y1y2)mA(t)y1y2m.

Posledná nerovnosť vychádza z vlastnosti skr maticovej normy A, skr kompatibilita skr maticovej normy s vektorovou normou m: AymA|ym,

kde maticová norma je definovaná (indukovaná) vektorovou normou ako |A:=maxxm=1Axm sk.

Konkrétne pre xm s xm=1, ist Axm=Ayymm=Aymymmaxx=y/ymAxm=skfA.

To znamená, že kompatibilita maticovej normy skr s vektorovou normou skr AymAym.

Keďže norma A(t) je tiež spojité zobrazenie, nadobúda svoje maximum v [a,b]. Dann ist L:=maxt[a,b]A(t) die Lipschitz-Konstante für die rechte Seite sks linearen Systems und damit besitz dieses System nach Satz 2.2 eine einskutige Uvod2.


''Príklad 2.2

Riešenie y=|y|, y(0)=0.
S oddeľovačom premenných skr dostanete Uvod2 y(t)={t24for t>0t24for t0.

Ďalšie netriviálne Uvod2 sú napríklad pre ľubovoľný a0: y(t)={t24for t>00at0(ta)24for t<a.

Všimnite si, že funkcia skr pravej strany f(t,y)=|y| v okolí skr (t0,y0)=(0,0) nie je Lipschitzovo spojitá.


  1. Úplný normalizovaný priestor X je jeden, in skm jesk každá Cauchyho postupnosť prvkov z X konverguje k prvku z X (v norme skr ).
  2. Vetu o pevnom bode Schauskr možno nájsť napr. v práci M. Ružičku, Nichtlineare Funktionalanalysis,(https://link.springer.com/book/10.1007/978-3-662-62191-2 )Satz 2.46 finskn. V podmienkach skn sa tu vynecháva zmluvnásk vlastnosť skr mapovania G (ktorá vyplýva z skr Lipschitzovej spojitosti f).